atrepka

Všetky príbehy musia začať a tento má rovnaký priebeh. Je to o dvoch mladých ľuďoch, ktorí urobili všetko pre to, aby boli úspešní. Poctivo študovali, všetky práce, čo robili, robili s oduševnením a čo najlepšie a samozrejme pre peniaze. Postupovali veľmi rýchlo i keď nie vždy podľa ich predstáv. Veď ako každý vie, ani jedna práca nie je jednoduchá a bez chýb. Občas sa vynorila „neposlušná“ kolegyňa, občas príliš náruživý kolega, ale vždy sa všetko dalo zvládnuť s prehľadom.

Tu sa vynára otázka... je najdôležitejšia v živote človeka práca? Peniaze? Láska? Z lásky sa predsa nedá žiť, jesť ani bývať a peniaze potrebujú všetci, inak by sme nežili, neboli a nebývali. Je to proste tak....

Ako každý príbeh aj tento musí mať svoj zvrat. Tam kde život dáva musí aj odobrať...

No zrazu prišlo niečo s čím nikdy nerátali. Choroba, ktorá ich oboch zrazila na kolenách. Ona sa dozvedela o tom, čoho sa vždy bála. „ Je mi to veľmi ľúto, no počať dieťa vo vašom je prípade veľmi nepravdepodobné.“ Povedal lekár a nedokázal sa jej ani pozrieť do očí, pretože vedel, ako veľmi po ňom túžila. „Čo teraz? Čo bude so mnou?“ pýtala sa ona každý deň sama seba. Stačil jeden pohľad a on vedel na čo myslí. Čo budú robiť nikto nevedel. 

Toto prichystal osud pre nich? Myslíte si, že je možné, aby sa všetky príbehy končili dobre? Je naozaj život taký... môže niekto žiť tak, aby sa mu všetko zlé obrátilo na dobré?

Dieťa v živote ženy je niečo, po čom túži a postupne sa prebúdzajú v nej materinské pudy. No ona po tej zdrvujúcej správe sa otočila na opätku, ako sa hovorí a začala žiť pre niečo iné... Pre prácu, pre slobodu, pre svet. Cestovala koľko vedela, pracovala čo najviac a nemyslela na nič iné. Nikto jej to nezazlieval, no strácala niečo cennejšie... Svoj sen, to pre čo žila. On sa tiež presvedčil o tom, že deti vo svojom živote nepotrebujú a už ani nebudú mať. Načo?????

Myslíte si, že sa dá celý svoj svet obrátiť o 180°? Možno. Všetko sa dá, len treba chcieť, nie? Nehovorí sa tak? Máte pocit, že sa takéto situácie dajú riešiť aj takto. Možno...

Život išiel ďalej a „neriešili“ svoju situáciu. Pre rodinu bolo tabu hovoriť o deťoch a tehotenstve a bolo to. Nikto nič nemohol a už ani nechcel. Roky plynuli a oni dvaja zažili toľko spoločných zážitkov... Otvorili si svoju vlastnú firmu. Darilo sa im, všetko šlo ako po masle. VŠETKO okrem... ale kto už na to bude myslieť. Tá etapa je už dávno zabudnutá.

Je možné zabudnúť na takú bolesť? Na niečo, na čo ste čakali celý svoj doterajší život, tak, že sa ponoríte do práce a zážitkov? Hmmm....

Kde sa vzalo tu sa vzalo... a zrazu prišlo prekvapenie, obrovské, nečakané... a prevratné. „Mali by ste okamžite prísť,“ vravela im do telefónu a nástojčila. „ Stalo sa to veľmi rýchlo a nikto im nevedel pomôcť, je mi to veľmi ľúto.“ Ďalšia rana do života, ďalšie sklamanie, čo im osud pripravil ale...

Zvraty v živote nastávajú neočakávane... Veď to má aj dosť jednoznačné znenie ZVRAT – PRELOM – niečo sa zmení, nastane pre lom ...

Tak a život plynie ďalej... Zobral im síce najdôležitejších ľudí na svete, ale priniesol niečo ... Dostali dcéru, ich dcéru, ktorá už nemala rodičov, pretože bol osud veľmi krutý a v jednom okamihu vyhasli dva mladé životy... Ručičky na hodinkách sa stále otáčali, otáčali a čas plynul. Malinká bola krásna, uplakaná, ale už musela byť ich. Nik by sa o ňu nepostaral, pretože život nám berie najbližších i v takom mladom veku.

Je možné sa vedieť postarať o dieťa, čo nie je vaše? Je možné ho milovať rovnako ako by vyrástlo pod vašim srdcom. JE TO MOŽNÉ???

Čo bolo pre ňu najťažšie? Ten zvláštny pocit vďaky, že našla dieťa, pocit nenávisti, že ich už pri sebe nemá a najhoršie výčitky aké kedy mala. Denne ďakovala Bohu, že zomreli a ona má dieťa. Hnusné ale pravdivé...